31. januára 2017

Maureen Johnson: Meno Hviezdy



Z originálu: The Name of the Star (Shades of London #1)

Žáner: Young Adult, Fantasy - paranormal



Úprimne, túto knižku v paperbackovej väzbe som si kedysi dávnejšie objednala v akcii za jedno či dve eurá. A potom mi stála na poličke...až doteraz. Najskôr som síce chcela siahnuť po inej, ale občas máte taký ten pocit, že - ha, na teba mám proste chuť! A tak som sa začítala a musím povedať, že na prvé posedenie poležanie som sa dostala až niekde za polovicu a keby nebolo po druhe hodine ráno, pokračovala by som pokojne ďalej.

Čo ma na nej zaujalo? V podstate, začiatok je taký nejaký klasický - stredoškoláčka Rory sa presťahuje s rodičmi z Ameriky do Anglicka a nastúpi do novej školy,...nový systém, noví spolužiaci. Nebolo by na tom nič divné, keby však neprišla akurát v čase, keď sa niekto rozhodol zahrať na starého sériového vraha - Jacka Rozparovača a uskutočňovať rovnaké "diela" v rovnakom čase, len samozrejme v aktuálnom storočí.

Trochu mi občas vadila naivita hlavnej hrdinky, ktorá napríklad napriek tomu, že vedela, že má dôjsť k ďalšej vražde, aj tak ušla z budovy, len aby sa stretla s frajerom na druhej (ale vlastne, keď tak rozmýšľam, občas stváram tiež hlúposti v nie práve najvhodnejšom čase...dobre, možno nie počas doby vyčíňajúceho vraha, ale chápeme sa 😉) a mnoho iných menších vecí, ale v konečnom dôsledku ma aj tak dej do seba vtiahol a ja som sa knižkou hravo prelúskla až na koniec.



"...Raz sa ťa niekto opýta, kde si bola, keď sa to dialo. Zapíše sa to do dejín, a ja si chcem pamätať, že som bol na nejakom skvelom mieste - napríklad na streche."


27. januára 2017

Staro-nová klasika: koťogo

Jedna z mojich veľkých závislostí je káva.
Kedysi to bola klasická instantná, veď predsa len, dať si uvariť a vodu a zaliať prášok je asi ten najrýchlejší spôsob. Avšak, to, čo je rýchle (a lacné), nie je vždy aj kvalitné.

Počas môjho niekoľkomesačného pobytu na Mallorce som mala jednu spolubývajúcu. Filipínčanku, ktorá však sedem rokov žila v Taliansku a práve odtiaľ si doniesla jeden zvyk. Ktorý sa rýchlo nalepil aj na mňa :-)



Áno, ide o moka kávovarik, známy aj pod názvom koťogo. Už skôr som sa oň trošku zaujímala, ale akosi som sa k nemu reálne nedostala, až kým mi ho neukázala vyššie spomínaná spolubývajúca. 
A poviem vám, na tú kávičku proste nemá nič!
Navyše, ak si nájdete naozaj dobrú a kvalitnú arabicu (a vôbec to neznamená, že musí byť hneď aj drahá, pila som naozaj kvalitnú kávu v podobnej cenovej úrovni, ako by som zaplatila za tú instantnú, len treba vedieť, kde hľadať ;-).

26. januára 2017

Courtney Cole: NOCTE

Už si naozaj ani nepamätám, čo som čítala niečo...tajomné. So zaujímavou zápletkou, perfektne premyslené, s tým, že až do poslednej stránky nemáte šancu uhádnuť, ako sa to vlastne rozuzlí (verte mi...v hlave sa mi miešali všetky možné vysvetlenia, ktoré sa možno aj čiastočne blížili k tomu pravému, ale aj tak to bolo nakoniec čosi ešte viac).
A v zápätí ste nespokojní, lebo potrebujete ihneď druhú časť!



Na jednej strane si možno na začiatku poviete - klišé - baba, ktorá je istým spôsobom stratená (istú pochmúrnosť k tomu pridáva aj fakt, že býva na odľahlom mieste v pohrebnom dome, jej otec pracuje s mŕtvolami a jej brat - dvojča - je čiastočný schizofrenik), stretne niekoho ešte tajomnejšieho a samozrejme chémia funguje na 1000 %.

Avšak....nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá...


“Insomniacs know that there is something about the night. A darkness, an energy, a mystery that shrouds things. It hides things at the same time as it illuminates them. It is this thing that allows us to examine our thoughts in a way that we can't during the day. It is this thing that brings truth and clarity.”