26. marca 2017

Keď máte raz za čas chuť na niečo divné...a mutantské

Nechce sa mi akosi písať plnohodnotná recenzia, vlastne sa mi akosi nechce písať nič, ani to, čo mám (ehm, diplomka) a namiesto toho sa väčšinu času zašívam s Menom vetra (aktuálne druhou časťou po sto rokoch :-)...a aj preto som sa dnes opäť dostala do postele o druhej ráno), a tak spomeniem len pár základných bodov, pretože táto knižka by si ich zaslúžila. A tiež lebo to tu trošku začínam zanedbávať.

⛯⛯⛯

Autor: Megan Shepherd
Slovenský názov: Dcéra Šialenca
Originálny názov: The Madman’s Daughter
Séria: The Madman’s Daughter (#1)
Žáner: YA, historical fiction, horror, fantasy, mystery
Goodreads hodnotenie: 3.7


⛯⛯⛯


1. Je ďalšia zo sérií tých, na ktoré som natrafila vo výpredajoch po 2 eurá, čiže hoci ma narýchlo prečítaný obsah tak úplne nenadchol, tá cena ma skrátka presvedčila. A opäť, ako aj pri Mene Hviezdy, aj tento krát som bola celkom milo prekvapená (teda v rámci možností :).

2. Začiatok mi možno prišiel trošku klišoidný, blízky klasickým YA knihám, ale napriek tomu mi tam stále niečo nesedelo...až kým som neprišla na to, že dej sa neodohráva v modernej dobe, ale viktoriánskej :D Nechápem, ako mi mohla taká (nepodstatná) informácia uniknúť, asi som sa pri tom "zbežnom čítaní" obsahu sústredila hlavne na slovo "mutant".

3. Bolo to divné a divé a divné...na to som už bola pripravená...ale napriek tomu ma to tým svojim divným spôsobom zaujalo natoľko, že som knižku prečítala za tri dni.



"Mŕtve telá a ostré skalpely ma neľakajú. Koniec koncov, som dcérou svojho otca. Moje nočné mory pozostávajú z temnejších predstáv."


2. marca 2017

The truest sentence

Je jedno z tých temnejších zamračených popoludní (a žiaľ v poslednom období aj veľmi nudných a jednotvárnych), kedy level mojej kreativity nechce vyliezť do tých vyšších priečok, a tak len viac-menej neprítomne blúdim svetom sociálnych sietí a možno skôr podvedome hľadám akési zrnko inšpirácie.
Akurát sa na mňa ale akosi usmialo šťastie (hoci ozaj len veľmi veľmi malé, ale aj to treba chytiť, kým je čas :-) a našla som niečo, čo ma predsa len nakoplo k tomu, aby som zmenila polohu ležmo na sedmo a chvíľku sa aj na tomto mieste zamyslela.




Ani neviem vyjadriť, ako veľmi tento citát všetko vystihuje.
To, čo robí spisovateľa spisovateľom.
To, akým smerom sa uberie jeho štýl.
To, či jeho dielu v závere uveria aj sami čitatelia.

Všetko sa dá zhrnúť do jednej vety: Človek musí veriť v to, čo píše.