2. marca 2017

The truest sentence

Je jedno z tých temnejších zamračených popoludní (a žiaľ v poslednom období aj veľmi nudných a jednotvárnych), kedy level mojej kreativity nechce vyliezť do tých vyšších priečok, a tak len viac-menej neprítomne blúdim svetom sociálnych sietí a možno skôr podvedome hľadám akési zrnko inšpirácie.
Akurát sa na mňa ale akosi usmialo šťastie (hoci ozaj len veľmi veľmi malé, ale aj to treba chytiť, kým je čas :-) a našla som niečo, čo ma predsa len nakoplo k tomu, aby som zmenila polohu ležmo na sedmo a chvíľku sa aj na tomto mieste zamyslela.




Ani neviem vyjadriť, ako veľmi tento citát všetko vystihuje.
To, čo robí spisovateľa spisovateľom.
To, akým smerom sa uberie jeho štýl.
To, či jeho dielu v závere uveria aj sami čitatelia.

Všetko sa dá zhrnúť do jednej vety: Človek musí veriť v to, čo píše.

20. februára 2017

Nerozhodnosť a mágia prírody

Poznáte ten pocit, keď máte chuť na fakt, ale fakt dobré fantasy, ale proste nemáte aktuálne nič také poruke, a dokonca ani žiadne konkrétne nápady?
V zásobe mám síce celkom fajn zbierku kníh, ktoré ešte čakajú na to, aby som ich otvorila, ale napriek tomu ma to stále ťahá k niečomu inému. Ako keď má čokoládový maniak chuť na niečo sladké, ale v tej ponuke je toho toľko, že má problém si vybrať tú konkrétnu čokoládu, či inú sladkosť (a všetko mať samozrejme nemôže), a tak nakoniec rezignuje a odíde s prázdnymi vreckami.
Tak nejako sa teraz cítim.



Zhodou náhod som včera napriek tomu, že veľmi nepozerám televíziu, na návšteve zhliadla reportáž o "značkárovi", ktorý sa venuje maľovaniu a celkovo označovaniu turistických trás a pri tých snímkach som sa musela zamyslieť nad tým, ako perfektne musí človek poznať všetky tie lesy a vrchy, aby mohol označovať chodníky a trasy ešte aj pre iných.




V poslednom období som sa však aj ja akoby trošku viac zaľúbila do prírody a aj vďaka tomu ma o niečo viac začala zaujímať tematika, ktorá sa nejakým spôsobom dotýka žitia v divočine, lesoch, alebo skrátka ľudí (či iných tvorov), ktorí majú k prírode istý blízky vzťah.

13. februára 2017

ZO ZÁKULISIA PRÍBEHOV #2: VALENTÍNSKE VYDANIE

Nuž, keďže je tu ten špeciálny čas, hodilo by sa prispieť ďalším pokračovaním projektu, napasovaným presne na túto príležitosť. Moon s Lyn si prichystali naozaj špeciálny výber otázok a ja som sa v celku pri písaní ich odpovedí bavila 😉.



Úprimne, najskôr som nevedela, ako mám zodpovedať nasledovné otázky bez toho, aby som spoilerovala poviedku 😅. Preto som sa pokúsila o akýsi "oblúčik", aby som toho veľa neprezradila, ale zároveň, aby to bolo aj trošku zaujímavé a pikoškové. 
Prajem príjemné čítanie.
(PS: Len prvá otázka bude tak na dlhšie :D).

11. februára 2017

Sophie Jordan: DRAKI

"Bezpečnosť. Bezpečnosť. Bezpečnosť...
Nedokáže to pochopiť? Na čo ti je bezpečnosť, ak si vnútri mŕtva?"

Jacinda je na prvý pohľad obyčajné šestnásťročné dievča, avšak vo svojom vnútri skrýva tajomstvo - patrí totiž k svorke nazývanej "Draki"- má schopnosť čiastočne sa premeniť na obraz pradávneho tvora a ako jediná z jej rasy v sebe skrýva oheň. Aj kvôli tomu sa ju jej matka snaží ochrániť a utečie s ňou a spolu s jej sestrou, dvojičkou, na miesto, kde je to očakávané najmenej, niekam, kde nie sú jazerá a hory, ale naopak suchá púšť. 


Z originálu: Firelight (Firelight #1)
Žáner: YA, Fantasy

Táto knižka bola jedna z tých, na ktoré som natrafila náhodnou obchádzkou kníhkupectva a keď sa mi dostala do ruky, povedala som si, že jej dám šancu. Už len pre tú dračiu tematiku, ktorá sa črtala byť odlišná od tých klasických. No hneď na začiatok musím povedať, že ma dosť sklamala. Neviem, možno som už náročnejší čitateľ a potrebujem čosi viac, ako isté klišé, vhodné možno tak pre dvanásť-trinásťročné dievčatá. Lebo, úprimne, prvú polovicu (vlastne viac ako polovicu) knihy som sa čítať skoro doslova nútila. A keby nebolo tých pár posledných kapitol, kedy sa konečne niečo začalo diať a dej sa rozprúdil, asi by nedostala ani také hodnotenie, aké jej teraz dávam.

Najviac ma asi ubíjala povaha hlavnej hrdinky, alebo skôr jej nerozhodnosť, čo vlastne chce či nechce, pretože jej myšlienky sa menili zo strany na stranu, doslova. Chápem, že nebola v ľahkej situácii a ešte k tomu, keď sa vezme do úvahy faktor dospievania (kto sa vtedy v sebe vyzná? 😄), ale ako, čo je veľa, to je dosť a v tomto prípade mi niektoré opakujúce sa scény už naozaj liezli krkom. To sa týka aj zápletky s Willom, "dobrým bad-boyom", ktorého rodina patrí k lovcom draki a s ktorým sa samozrejme Jacinda mala "zakázané" stretávať.

Ale aby som nebola zase úplne kritická a povedala aj čosi pozitívne, autorka sa s niektorými opismi naozaj pekne vyhrala a tiež som sa čiastočne stotožnila aj s Jacindinou túžbou vrátiť sa na miesto, kde mohla byť sama sebou a nemusela sa pretvarovať a skrývať svoju pravú podstatu.

"Prechádzam chodbami ako nefunkčný robot. Moje draki pokračuje v pomalom chradnutí. Ticho trpí a časť môjho ja sa prepadá do temnoty ako zaceľujúca sa rana. Páli ma menej, cítim ju menej. Šialene by som ju chcela roztvoriť a naširoko rozjatriť jej drsné hrany...prinútiť ju krvácať, aby som si ju zapamätala."

3. februára 2017

ZO ZÁKULISIA PRÍBEHOV #1: SPISOVATEĽSKÉ PREDSAVZATIA

Keďže som kedysi rada písala a úprimne, dosť mi to chýba, aj kvôli tomu som sa rozhodla zapojiť do projektu s názvom Zo zákulisia príbehov. Jeho autorkami sú slečny Moonlight a Lyn, a ako už z názvu vyplýva, ide o rôzne otázky týkajúce sa zákulisných informácií príbehov, ktoré my (poniektorí) začínajúci písalkovia píšeme. Veľmi sa teším, že sa môžem zapojiť tiež (hoci o rôčik neskôr 😇) a prezradiť vám niečo o mojich poviedkových "plánoch". Verím, že mi to pomôže trošku sa nakopnúť a vám prezradí čo-to z môjho druhého sveta 😉).




1. Mala si minulý rok nejaké spisovateľské predsavzatia? Ak áno, aké?
Úprimne, minulý rok bol jeden z najneproduktívnejších, čo sa písania, či dokonca aj čítania týka (počet prečítaných kníh sa tu normálne hanbím priznať). Mohla by som sa vyhovoriť na cestovanie, keďže som osem mesiacov strávila na Mallorce (najskôr erazmus a neskôr práca cez leto), ale ono by to bola naozaj len výhovorka, pretože ak človek má záujem písať, tak si na to čas nájde, nech sa nachádza kdekoľvek. Myslím však, že za moju nečinnosť môže aj akýsi zvláštny spisovateľský blok, ktorý sa so mnou ťahá už niekoľký rok po sebe, v štýle, že raz za čas možno aj nejaký nápad príde, ale skôr než ho stihnem „zhmotniť“, opäť sa stratí...

2. Na čo by si sa chcela v písaní sústrediť tento rok?
Tak hlavne – začať vôbec písať a – pravidelnejšie.  Už som totiž zistila, že to nie je len o múze, ale aj o zvyku. Keď teda príde múza, pevne ju chytiť a nepustiť. Snažiť sa napísať minimálne pár riadkov. Ak nie každý deň, aspoň pár dni do týždňa. Teraz to aj pre mňa samú znie tvrdo, ale chcela by som sa naozaj posnažiť konečne niečo dokončiť, čo sa mi mimochodom doteraz podarilo len raz a bolo to ešte v roku 2012. Ten krásny pocit si však pamätám doteraz a rada by som ho zažila znova J.

"Dračia" literatúra

Kedysi to boli čarodejníci, neskôr upíri a vlkolaci...anjeli...a v takej Anite Blake to bol dokonca mix takmer úplne všetkého - od nekromantov, cez zombíkov, upírov, až po "dlakov" tej najrôznejšej kategórie 😋.
Vždy som milovala fantasy literatúru a vždy som tak trošku "kráčala s dobou" ohľadom toho, čo práve letelo.

Práve preto si neviem vysvetliť, prečo ma v poslednom období začala celkom zaujímať práve dračia tematika. Draky boli, sú a budú, aj keď v poväčšine prípadov len v akejsi vedľajšej úlohe.
Možno ma k tomu čiastočne nalákal aj Odkaz dračích jazdcov a Inheritance, ktorý som dočítala až na začiatku tohto roka (áno, v tomto som bola giganticky pozadu 🙈). Alebo film Dračia nevesta, ktorý vysielali ešte vo vianočnom období.
(Alebo moja staro-nová poviedka, ktorá sa tiež jemne "obtiera" o túto tematiku a potrebujem sa inšpirovať 😇).

Tak či tak, predstavuje to pre mňa celkom zaujímavý nový smer, a práve preto som sa rozhodla trošku pohrabať na Goodreads a poškúliť po potenciálnych adeptoch na čítanie.

***