10. júna 2017

Zletnieva sa

Včera som objavila jednu úžasnú malú kaviarničku, kde hrali tanečné španielske melódie a robili výbornú viedenskú kávu s kopou pravej šľahačky 😋.
Tak výborne som už dávno neprokrastinovala...
Ale to len tak pomimo. O kávičke a kaviarňach možno neskôr.

Opäť ku mne zavítala krátka kreatívna chvíľka a keďže v príbehu som teraz trošku zamotaná (hoci sa mi predsa len podarilo aspoň o máličko pokročiť) a na iné veci akosi tú pravú náladu nemám, tak som sa rozhodla pre jeden ďalší tag. Nechcem, aby sa to tu premenilo na čisto tagové miesto a v dohľadnej dobe by som rada uverejnila aj čosi iné, ale aktuálne ešte stále riešim tú diplomku a...skrátka takéto niečo nemám výčitky vypĺňať. Však keď už prichádza to leto! (Hoci u nás aktuálne prší 😅).

Tag som našla TU a tiež TU ;-)


1. Kniha, ktorá ti svojou obálkou pripomína leto.

The Lake of Dreams bola jedna z prvých kníh, ktoré som čítala v angličtine a bolo to počas leta 2013, keď som pracovala ako plavčíčka v zahraničí.
Na obálke sa nachádza nočné jazero, ktoré možno niekomu nemusí pripomínať to pravé "leto", ale mne sa pri tom pohľade skrátka vybavia teplé letné noci a atmosféra istých očakávaní a letných romancí.
Dej si už presne nepamätám, ale viem, že na vtedajšie horúce dni strávené pri bazéne bola knižka ako stvorená :-) A niektoré opisy boli krásne vypracované.


“The challenges in this place are real and sometimes very difficult, but I've learned to slow down and look for beauty in my days, for the mysteries and blessings woven into everything, into the very words we speak.”


2. Kniha sladká ako zmrzlina.

Niečo sladké...hm. Ťažko vybrať, keďže v mojej zbierke sa nachádzajú zväčša fantasy :D. Ale tak, ak mám vybrať niečo že doslova romantické a bez iných okolitých šumov, napadne mi ako prvá séria Wallflowers od Lisy Kleypas. Historické romániky o štyroch wanna-marry dievčatách, ktoré sa spoja dokopy a hľadajú si svojich vyvolených. Čo je zaujímavé, že dej každej sa odohráva v inom ročnom období, mne osobne sa najviac páčila Vôňa Jesene, proste spojenie uhladeného Angličana a drzej Američanky a ich vzájomnej nenávisti ma dostala, aj napriek tomu, že som dovtedy bola verná fakt čisto tým fantasy veciam. Vlastne, toto bol môj prvý pravý historický román.

"Niektorí ľudia si myslia, že parfumy sú zázračné. Ich vôňa je čistá a éterická. Niektoré vône môžu prebudiť aj fantómov minulej lásky, najsladšej spomienky."



19. mája 2017

Emócia či logika?

Opäť ma začal akosi súriť čas ohľadom rôznych povinností, čiže je úplne jasné, že sa mi práve teraz objavujú nové nápady na písanie. Problémom je, že to nie je len jeden nápad...




Poznáte ten pocit, keď sa vám opäť v hlave začína objavovať ďalšia časť príbehu a ste z toho nadšení, lebo v tej mysli to tak krásne kvitne a rozvíja sa, objavuje sa čoraz viac scén a dialógov, ktoré by ste mohli použiť...a zrazu otvoríte rozpísaný dokument...a nič.
Teda, v tomto mojom prípade to nie je také čisté nič, z toho dôvodu, že som napočudovanie predsa len niečo písala. Od polnoci do pol druhej rána (dokonca sa mi to stále páči!). A myslím, že by som aj pokračovala, ale povedala som si, že na druhý deň nechcem predsa vstávať na obed, však tie "povinnosti"... (A hľa, je obed a nič som nespravila. Ale to je už vedľajšie).

2. mája 2017

Kniha kúziel - Otagovala som sa. Knižne.

Nedávno som u Alethei čítala ďalší TAG, ktorý ma vcelku zaujal (vlastne tieto knižné ma bavia takmer všetky :) a hoci som najskôr pri jeho čítaní uvažovala podobným smerom ako Alethea, dnes som si ho tak prechádzala znova, pričom som druhým očkom skúmala všetky svoje knihy na policiach a napadli mi ďalšie možné odpovede! Nuž, otagujem sa tiež a hádam vás aspoň na malú chvíľu pobavím :-)




29. apríla 2017

Tematické dilemy



Nedávno som sa tak prechádzala a rozmýšľala, aké by malo byť vlastne posolstvo tohto blogu. Keďže ma opäť po dlhej dobe chytilo čítanie kníh, chcela som sa začať venovať recenziám a celkovo vlastnému písaniu. Znova sa vrátiť k môjmu starému nedokončenému príbehu a pretvoriť ho na niečo, no nazvime to - aspoň trochu čitateľné. Hoci ma tá inšpirácia zo začiatku celkom držala, po čase to akosi (ako inak) začalo opadávať, aj keď - stále mám nápady. Stále mám v hlave určité predstavy a popravde, drží ma to. Len akosi nemôžem písať, keď mi nejaký skrytý hlások niekde vzadu dookola našepkáva, že by som sa aktuálne mala venovať iným povinnostiam (ehm, škola...diplomka). Aj keď je pravda, že prokrastinácia je občas tiež sama o sebe inšpiráciou.

Nuž a teraz, tá druhá časť. Recenzie (ha-ha). To bol úprimne taký môj pokus skúsiť niečo napodobniť, len akosi pri tom pokuse všetko zlyhalo :D. Alebo skôr - moje nervy. Uvedomila som si, že pri ich písaní sa musím až veľmi premáhať a dokonca ani to nestačí. Viete, taký ten pocit, že niečo robíte a zrazu sa v strede zastavíte a kladiete si otázku - čo chcem týmto vlastne dokázať? Robím to preto, lebo ma to naozaj baví, alebo chcem len "zapadnúť", lebo to robí každý?
V tomto ohľade mám v hlave ešte kopu otáznikov. Jedno však viem, že tu nechcem prispievať niečím, do čoho sa musím sama nútiť. Ak má však nejaká kniha natoľko zaujme, že mi sama našepká, ako o nej niečo zaujímavé napísať, nájdem spôsob, ako sa s tým podeliť :-).